Trasa

Jaskyňa je aktuálne zatvorená.

Krásnohorská jaskyňa predstavuje koncovú časť jaskynného systému podzemného potoka, z ktorého je v súčasnosti známych 1556 m podzemných priestorov. Pre verejnosť je sprístupnených približne 450 m. Trasa vedie do Siene obrov, odkiaľ sa návštevníci vracajú rovnakou cestou. Vchod do jaskyne sa nachádza asi 1300 m od penziónu Jozefína a k jaskyni sa dostaneme po náučnom chodníku.

Návštevníci sa najskôr pred vchodom vystroja do jaskyniarskej výstroje a umelým vchodom vstúpia do jaskyne. Prevažná časť prehliadkovej trasy vedie ponad podzemný tok alebo v jeho blízkosti. Chodník je budovaný ľahkým spôsobom bez zásahov do morfológie podzemných priestorov. Prírodné prekážky prekonávajú návštevníci pomocou drevených lávok, lán, rebríkov a priamo terénom jaskyne. Trasa je vhodná takmer pre všetkých. Deti do 8 rokov berieme do jaskyne len výnimočne a iba vtedy, ak je na každé takéto dieťa k dispozícii jeden sprievodca. Nutná je prítomnosť rodiča. Staršie deti prehliadku jaskyne zvládajú väčšinou sami. Vstup do jaskyne by mali zvážiť aj ľudia s nadváhou. Prehliadková trasa vyžaduje určitú pohyblivosť a limitujúce sú aj úzke miesta na trase. Väčšiu časť prejdeme po drevených lavičkách ponad podzemný tok. Návštevníci postupne získavajú stabilitu a všade, kde je to možné, pomáhajú si aj rukami.
Návštevníci vstupujú do jaskyne 80 m dlhou úpadnicou, ktorú vyrazili baníci v roku 1982, kedy prebiehal posledný pokus o klasické (betónové) sprístupnenie jaskyne.
Za tunelom sú návštevníci oboznámení s podmienkami návštevy a hneď si vyskúšajú rovnováhu na lavičkách. Deti to väčšinou zvládajú dobre. Tie najmenšie vedieme za ruku.
Prvý väčší priestor na trase je Perejový dóm, ktorý prekonávame priamo skalnatým terénom. Počas povodní je dóm zaplavovaný vodou.
Prvé jazero v jaskyni prekonávame po lanovom traverze. Na prvý pohľad to vyzerá odstrašujúco, je to však nevšedný a navyše bezpečný zážitok. Pod lanom je hĺbka 1 m, z toho väčšina je voda. Po lane prechádzame po jednom. Deti, ktoré nedosiahnu na horné lano, prejdú so sprievodcom.
Napätie a sústredenie na lane vídame smerom dnu veľmi často. Väčšina ľudí to robí prvýkrát. Smerom von z jaskyne už panuje uvoľnená atmosféra. Návštevníci sa niečo nové naučili a prekonali strach z neznámeho. Zvlášť markantné je to u detí.
Za lanovým traverzom začína dlhá puklinová chodba Veľký kaňon, ktorá je po 50 m prerušená závalom veľký vrch. Prekonávame ho priamo terénom. Úžina v ľavej časti je najužšie miesto na trase. Nie všetci sa cez ňu pretlačia.
Z Veľkého vrchu zostúpime po 5 m vysokom rebríku na dno Veľkého kaňonu.
Typický obraz puklinovej chodby Veľký Kaňon: priemerná výška 12 m a šírka 2 m.
Tu sa v strope už objavujú aj väčšie formy sintrovej výzdoby (kvapľov).
Veľký kaňon sa končí v závale, kde môžeme vidieť aj zaujímavý geologický úkaz – tektonické zrkadlo.
Dostávame sa na začiatok prvého veľkého dómu. Abonyiho dóm má výšku až 40 m a návštevníci sa v ňom pri svetle čeloviek trocha strácajú.
Najnáročnejší úsek celej trasy je zostup a hlavne výstup z dna Abonyiho dómu. Pomáhame si reťazou a je potrebné tu poriadne zabrať.
Na Abonyiho dóme dominuje zrútený kus staršej kvapľovej výzdoby. V čase, keď sa tento kvapeľ tvoril, bola jaskyňa vyplnená sedimentmi aspoň do výšky 10 m.
Z Abonyiho dómu odchádzame cez Druhé jazero, ktoré objavitelia prekonali na člne. Hlboké je 3 m vďaka kaskáde, ktorá ho neustále vymiela.
Rebríkom vysokým 7 m vystúpime na začiatok Siene obrov. Je tu už veľmi pestrá a bohatá kvapľová výzdoba, ktorá vyvrcholí najväčším kvapľom Európy: 34 m vysokým Kvapľom rožňavských jaskyniarov.